Hlavné toky obchodovania s kokaínom, ako sú opísané v hlásených záchytoch.
Last edited by a moderator:
SVETOVÁ SPRÁVA O DROGÁCH: Obchodovanie s kokaínom
- Thread starter HEISENBERG
- Start date
Obchodovanie s kokaínom do Severnej Ameriky sa stále zvyšuje.
V Severnej a Južnej Amerike je hlavným tokom obchodovania s kokaínom naďalej Kolumbia, ktorá smeruje do Severnej Ameriky, najmä do Spojených štátov. Z analýzy vzoriek kokaínu zaisteného v Spojených štátoch vyplýva, že v roku 2019 87 % tohto kokaínu pochádzalo z Kolumbie a 9 % z Peru. Menej ako 1 percento kokaínu nájdeného na trhu Spojených štátov sa pašuje priamo; väčšina prechádza cez viaceré krajiny, kým sa dostane do Spojených štátov.
Podľa orgánov Spojených štátov sa pašovanie kokaínu do Severnej Ameriky zvyčajne začína v andských krajinách, pričom kokaín väčšinou odchádza z Kolumbie a Ekvádoru východnou tichomorskou trasou, ktorá podľa odhadov predstavuje 74 % všetkého kokaínu pašovaného do Severnej Ameriky. Po nej nasleduje západná karibsko-bazická trasa (16 %), ktorá sa začína v Kolumbii. Treťou pašeráckou trasou je karibská trasa (po ktorej sa pašuje 8 percent kokaínu zaisteného v Severnej Amerike), ktorá sa začína v Kolumbii aj vo Venezuele (Bolívarovskej republike).
Množstvo kokaínu zaisteného na trasách obchodovania s drogami z andských krajín do Severnej Ameriky, teda množstvo kokaínu zaisteného v Strednej Amerike, Karibiku a Severnej Amerike, sa v období rokov 2015 - 2019 zvýšilo o viac ako 40 %, z toho v rokoch 2018 - 2019 o 7 %. Najväčší nárast na tejto trase bol zaznamenaný v Strednej Amerike, kde sa množstvo zaisteného kokaínu v období 2015 - 2019 zvýšilo o 60 %, čo je pravdepodobne odrazom rastúceho počtu zásielok kokaínu prechádzajúcich cez Strednú Ameriku na ceste do Mexika. Naopak, množstvá kokaínu zachytené v Karibiku sa v rokoch 2015 až 2018 znížili a v roku 2019 sa len čiastočne obnovili.
Podľa orgánov Spojených štátov amerických zostáva hlavnou trasou pašovania kokaínu z Kolumbie na sever trasa cez východný Tichý oceán loďami, najmä rýchloloďami alebo poloponornými plavidlami, a v menšej miere aj atlantická trasa (západná karibská a karibská trasa) rýchloloďami a lietadlami. Podľa správ členských štátov sa väčšina obchodovania s kokaínom cez Strednú Ameriku uskutočňuje po mori, ale nedávne trendy v Guatemale ukazujú pokles využívania námornej trasy a nárast obchodovania letecky (zo 4 % všetkého zaisteného kokaínu, ktorý vstúpil do Guatemaly v roku 2017, na 20 % v roku 2018 a 30 % v roku 2019), čo odráža najmä nárast počtu letov pašujúcich kokaín z Bolívarskej republiky Venezuela do Guatemaly. Bolívarovská republika Venezuela sa tak stala druhou najdôležitejšou tranzitnou/odchodnou krajinou (25 % z celkového počtu) po Kolumbii (75 %) pre kokaín zaistený v Guatemale v roku 2019.
Podľa orgánov Spojených štátov sa hlavné trasy obchodovania s kokaínom, východná tichomorská trasa a západná karibská trasa, zbiehajú v Mexiku, odkiaľ sa droga dostáva do Spojených štátov väčšinou po súši cez juhozápadnú hranicu krajiny. Odhaduje sa, že približne 80 % kokaínu nájdeného na trhu Spojených štátov v roku 2019 prešlo cez Mexiko. Množstvá zaistené na juhozápadnej hranici však poukazujú na nárast obchodovania s kokaínom cez Mexiko do roku 2017, potom poukazujú na pokles, zatiaľ čo celkové množstvá kokaínu zaisteného v Spojených štátoch naďalej rástli. Tieto trendy naznačujú vznik alternatívnych pôvodných trás obchodovania s kokaínom vrátane zásielok drogy do námorných prístavov v Spojených štátoch. V skutočnosti najväčšie množstvá kokaínu zaisteného v Spojených štátoch v roku 2019 boli zaznamenané v námorných prístavoch na Floride, po ktorých nasledovala Kalifornia (väčšinou pozdĺž juhozápadnej hranice s Mexikom), Pensylvánia a Portoriko.
Napriek tomu mexické zločinecké organizácie naďalej kontrolujú veľkú časť dovozu kokaínu do Spojených štátov a veľkoobchodný obchod s kokaínom v rámci krajiny. Pri maloobchodnej distribúcii sa však vo veľkej miere spoliehajú na miestne zločinecké skupiny a pouličné gangy. Podľa orgánov Spojených štátov mexické zločinecké skupiny často získavajú niekoľkotonové zásielky kokaínu od obchodníkov s drogami v Južnej Amerike, najmä od kolumbijských zločineckých skupín, potom drogu prepravujú cez Strednú Ameriku a Mexiko a následne ju pašujú do Spojených štátov cez juhozápadnú hranicu. Naopak, na obchodovaní s kokaínom po karibskej trase, predovšetkým po mori a letecky, sa okrem iných podieľajú aj dominikánske zločinecké skupiny.
Zdá sa, že vzorce pašovania kokaínu do Mexika sa v poslednom čase zmenili, a to zo situácie v roku 2017, keď sa väčšina kokaínu pašovala po mori (väčšinou z Kolumbie) a po súši (z Guatemaly), na situáciu v roku 2019, keď sa podľa správ väčšina (52 %) dostala do krajiny letecky.
Bez ohľadu na nárast pašovania kokaínu leteckou cestou v niektorých krajinách v roku 2019 (najmä v Mexiku a Guatemale) dostupné údaje tiež naznačujú, že väčšina kokaínu pašovaného z andských krajín do Spojených štátov sa naďalej zachytáva na mori. To korešponduje so správami, ktoré ukazujú, že väčšina prípadov zadržania kokaínu orgánmi Spojených štátov sa naďalej uskutočňuje na mori pri pevnine Spojených štátov. Zároveň došlo k nárastu zásielok kokaínu poštou, ktoré podľa odhadov predstavujú 9 % celkového dovozu kokaínu do Spojených štátov (oproti menej ako 5 % v roku 2015), čo možno svedčí o rastúcom počte transakcií uskutočnených prostredníctvom dark webu, ktoré zvyčajne zahŕňajú zásielky poštou.
Väčšina kokaínu zadržaného v Spojených štátoch je určená na domáci trh, hoci časť kokaínu pašovaného do krajiny je určená aj na ďalšie pašovanie do iných krajín. Na základe správ o krajinách pôvodu, tranzitu a určenia drog zadržaných v rokoch 2015 až 2019 rôznymi krajinami, ktoré boli zaslané úradu UNODC, niektoré zásielky kokaínu prešli aj cez Spojené štáty predtým, ako sa dostali do iných krajín v Severnej Amerike (Kanada), Ázii (Indonézia, Japonsko a Kórejská republika), Oceánii (Austrália), Afrike (Južná Afrika) a Európe (Belgicko, Írsko a Taliansko). Zdá sa však, že využívanie Spojených štátov ako tranzitnej krajiny pre zásielky kokaínu do Európy je pomerne novým javom.
V iných častiach Severnej Ameriky bola Kanada identifikovaná ako tranzitná krajina pre kokaín smerujúci do Austrálie, Japonska a na Nový Zéland. Mexiko oznámilo, že približne 4 % kokaínu zaisteného v roku 2018 boli určené pre Holandsko a 8 % kokaínu zaisteného v roku 2019 bolo určených pre Čínu.
Okrem toho v období rokov 2015 - 2019 krajiny v Ázii (Čína a Indonézia), Oceánii (Austrália a Nový Zéland), Afrike (Keňa) a Európe (Island) oznámili, že kokaín pred príchodom na ich územie prechádzal okrem iných krajín aj cez Mexiko.
V Severnej a Južnej Amerike je hlavným tokom obchodovania s kokaínom naďalej Kolumbia, ktorá smeruje do Severnej Ameriky, najmä do Spojených štátov. Z analýzy vzoriek kokaínu zaisteného v Spojených štátoch vyplýva, že v roku 2019 87 % tohto kokaínu pochádzalo z Kolumbie a 9 % z Peru. Menej ako 1 percento kokaínu nájdeného na trhu Spojených štátov sa pašuje priamo; väčšina prechádza cez viaceré krajiny, kým sa dostane do Spojených štátov.
Podľa orgánov Spojených štátov sa pašovanie kokaínu do Severnej Ameriky zvyčajne začína v andských krajinách, pričom kokaín väčšinou odchádza z Kolumbie a Ekvádoru východnou tichomorskou trasou, ktorá podľa odhadov predstavuje 74 % všetkého kokaínu pašovaného do Severnej Ameriky. Po nej nasleduje západná karibsko-bazická trasa (16 %), ktorá sa začína v Kolumbii. Treťou pašeráckou trasou je karibská trasa (po ktorej sa pašuje 8 percent kokaínu zaisteného v Severnej Amerike), ktorá sa začína v Kolumbii aj vo Venezuele (Bolívarovskej republike).
Množstvo kokaínu zaisteného na trasách obchodovania s drogami z andských krajín do Severnej Ameriky, teda množstvo kokaínu zaisteného v Strednej Amerike, Karibiku a Severnej Amerike, sa v období rokov 2015 - 2019 zvýšilo o viac ako 40 %, z toho v rokoch 2018 - 2019 o 7 %. Najväčší nárast na tejto trase bol zaznamenaný v Strednej Amerike, kde sa množstvo zaisteného kokaínu v období 2015 - 2019 zvýšilo o 60 %, čo je pravdepodobne odrazom rastúceho počtu zásielok kokaínu prechádzajúcich cez Strednú Ameriku na ceste do Mexika. Naopak, množstvá kokaínu zachytené v Karibiku sa v rokoch 2015 až 2018 znížili a v roku 2019 sa len čiastočne obnovili.
Podľa orgánov Spojených štátov amerických zostáva hlavnou trasou pašovania kokaínu z Kolumbie na sever trasa cez východný Tichý oceán loďami, najmä rýchloloďami alebo poloponornými plavidlami, a v menšej miere aj atlantická trasa (západná karibská a karibská trasa) rýchloloďami a lietadlami. Podľa správ členských štátov sa väčšina obchodovania s kokaínom cez Strednú Ameriku uskutočňuje po mori, ale nedávne trendy v Guatemale ukazujú pokles využívania námornej trasy a nárast obchodovania letecky (zo 4 % všetkého zaisteného kokaínu, ktorý vstúpil do Guatemaly v roku 2017, na 20 % v roku 2018 a 30 % v roku 2019), čo odráža najmä nárast počtu letov pašujúcich kokaín z Bolívarskej republiky Venezuela do Guatemaly. Bolívarovská republika Venezuela sa tak stala druhou najdôležitejšou tranzitnou/odchodnou krajinou (25 % z celkového počtu) po Kolumbii (75 %) pre kokaín zaistený v Guatemale v roku 2019.
Podľa orgánov Spojených štátov sa hlavné trasy obchodovania s kokaínom, východná tichomorská trasa a západná karibská trasa, zbiehajú v Mexiku, odkiaľ sa droga dostáva do Spojených štátov väčšinou po súši cez juhozápadnú hranicu krajiny. Odhaduje sa, že približne 80 % kokaínu nájdeného na trhu Spojených štátov v roku 2019 prešlo cez Mexiko. Množstvá zaistené na juhozápadnej hranici však poukazujú na nárast obchodovania s kokaínom cez Mexiko do roku 2017, potom poukazujú na pokles, zatiaľ čo celkové množstvá kokaínu zaisteného v Spojených štátoch naďalej rástli. Tieto trendy naznačujú vznik alternatívnych pôvodných trás obchodovania s kokaínom vrátane zásielok drogy do námorných prístavov v Spojených štátoch. V skutočnosti najväčšie množstvá kokaínu zaisteného v Spojených štátoch v roku 2019 boli zaznamenané v námorných prístavoch na Floride, po ktorých nasledovala Kalifornia (väčšinou pozdĺž juhozápadnej hranice s Mexikom), Pensylvánia a Portoriko.
Napriek tomu mexické zločinecké organizácie naďalej kontrolujú veľkú časť dovozu kokaínu do Spojených štátov a veľkoobchodný obchod s kokaínom v rámci krajiny. Pri maloobchodnej distribúcii sa však vo veľkej miere spoliehajú na miestne zločinecké skupiny a pouličné gangy. Podľa orgánov Spojených štátov mexické zločinecké skupiny často získavajú niekoľkotonové zásielky kokaínu od obchodníkov s drogami v Južnej Amerike, najmä od kolumbijských zločineckých skupín, potom drogu prepravujú cez Strednú Ameriku a Mexiko a následne ju pašujú do Spojených štátov cez juhozápadnú hranicu. Naopak, na obchodovaní s kokaínom po karibskej trase, predovšetkým po mori a letecky, sa okrem iných podieľajú aj dominikánske zločinecké skupiny.
Zdá sa, že vzorce pašovania kokaínu do Mexika sa v poslednom čase zmenili, a to zo situácie v roku 2017, keď sa väčšina kokaínu pašovala po mori (väčšinou z Kolumbie) a po súši (z Guatemaly), na situáciu v roku 2019, keď sa podľa správ väčšina (52 %) dostala do krajiny letecky.
Bez ohľadu na nárast pašovania kokaínu leteckou cestou v niektorých krajinách v roku 2019 (najmä v Mexiku a Guatemale) dostupné údaje tiež naznačujú, že väčšina kokaínu pašovaného z andských krajín do Spojených štátov sa naďalej zachytáva na mori. To korešponduje so správami, ktoré ukazujú, že väčšina prípadov zadržania kokaínu orgánmi Spojených štátov sa naďalej uskutočňuje na mori pri pevnine Spojených štátov. Zároveň došlo k nárastu zásielok kokaínu poštou, ktoré podľa odhadov predstavujú 9 % celkového dovozu kokaínu do Spojených štátov (oproti menej ako 5 % v roku 2015), čo možno svedčí o rastúcom počte transakcií uskutočnených prostredníctvom dark webu, ktoré zvyčajne zahŕňajú zásielky poštou.
Väčšina kokaínu zadržaného v Spojených štátoch je určená na domáci trh, hoci časť kokaínu pašovaného do krajiny je určená aj na ďalšie pašovanie do iných krajín. Na základe správ o krajinách pôvodu, tranzitu a určenia drog zadržaných v rokoch 2015 až 2019 rôznymi krajinami, ktoré boli zaslané úradu UNODC, niektoré zásielky kokaínu prešli aj cez Spojené štáty predtým, ako sa dostali do iných krajín v Severnej Amerike (Kanada), Ázii (Indonézia, Japonsko a Kórejská republika), Oceánii (Austrália), Afrike (Južná Afrika) a Európe (Belgicko, Írsko a Taliansko). Zdá sa však, že využívanie Spojených štátov ako tranzitnej krajiny pre zásielky kokaínu do Európy je pomerne novým javom.
V iných častiach Severnej Ameriky bola Kanada identifikovaná ako tranzitná krajina pre kokaín smerujúci do Austrálie, Japonska a na Nový Zéland. Mexiko oznámilo, že približne 4 % kokaínu zaisteného v roku 2018 boli určené pre Holandsko a 8 % kokaínu zaisteného v roku 2019 bolo určených pre Čínu.
Okrem toho v období rokov 2015 - 2019 krajiny v Ázii (Čína a Indonézia), Oceánii (Austrália a Nový Zéland), Afrike (Keňa) a Európe (Island) oznámili, že kokaín pred príchodom na ich územie prechádzal okrem iných krajín aj cez Mexiko.
Za posledné desaťročie sa trendy v maloobchodnej čistote kokaínu na dvoch najväčších svetových trhoch s kokaínom, v Spojených štátoch a v Európe, začali vyvíjať paralelne. Maloobchodná čistota kokaínu sa po roku 2006 znížila v Spojených štátoch aj v Európe. Bolo to najmä odrazom poklesu výroby kokaínu v Kolumbii, predtým ako sa po roku 2013 opäť zvýšila, čo bolo pravdepodobne dôsledkom nárastu výroby kokaínu v andských krajinách, predovšetkým v Kolumbii. Hoci čistota kokaínu na trhu Spojených štátov bola tradične podstatne vyššia ako v Európe, v posledných rokoch sa to zmenilo. Od roku 2012 je maloobchodná čistota kokaínu na oboch trhoch takmer rovnaká a pohybuje sa rovnakým smerom nahor. Z hľadiska absolútnej hodnoty čistota kokaínu v Európe dohnala čistotu kokaínu v Spojených štátoch, čo naznačuje, že Atlantický oceán sa stáva pre obchodníkov s kokaínom menšou prekážkou, ako tomu bolo v minulosti, aspoň ak sa meria na trase obchodovania s kokaínom z andských krajín na sever do Spojených štátov. Európa sa tak stala konkurencieschopnejším spotrebiteľom kokaínu a skutočnosť, že tento trend v Európe je paralelný s trendom v Spojených štátoch, naznačuje, že trh s kokaínom v Európe reaguje na zmeny pri zdroji rovnako ako trh v Spojených štátoch.
Hoci možno tvrdiť, že táto konvergencia je znakom čoraz "jednotnejšieho" transatlantického trhu s kokaínom, faktorov, ktoré za ňou stoja, je pravdepodobne viacero. Patrí medzi ne vznik "nových" hráčov medzi transatlantickými obchodníkmi s kokaínom, ako sú skupiny organizovaného zločinu z krajín juhovýchodnej Európy, ako aj spolupráca medzi menej významnými aktérmi, čo vedie k zvýšenej konkurencii, a teda k zvýšeniu efektívnosti obchodovania s kokaínom do Európy. Zmenil sa aj dodávateľský reťazec, v ktorom došlo k zníženiu počtu monopolov, a to tak v reťazci výroby kokaínu v Južnej Amerike, ako aj v transatlantickom obchodovaní s kokaínom, v ktorom sa teraz objavujú noví aktéri, ktorí vylučujú sprostredkovateľov. Je tiež možné, že najväčší svetový trh s kokaínom, trh Spojených štátov, dosiahol nasýtenie a/alebo že aktivity orgánov činných v trestnom konaní pozdĺž trás obchodovania do Severnej Ameriky prispeli k tomu, že európsky trh sa považuje za cestu najmenšieho odporu, čo viedlo k zvýšeniu obchodovania s kokaínom z Južnej Ameriky do Európy.
Vývoj čistoty kokaínu v maloobchode, Spojené štáty a západná a stredná Európa, 2005 - 2018
Hoci možno tvrdiť, že táto konvergencia je znakom čoraz "jednotnejšieho" transatlantického trhu s kokaínom, faktorov, ktoré za ňou stoja, je pravdepodobne viacero. Patrí medzi ne vznik "nových" hráčov medzi transatlantickými obchodníkmi s kokaínom, ako sú skupiny organizovaného zločinu z krajín juhovýchodnej Európy, ako aj spolupráca medzi menej významnými aktérmi, čo vedie k zvýšenej konkurencii, a teda k zvýšeniu efektívnosti obchodovania s kokaínom do Európy. Zmenil sa aj dodávateľský reťazec, v ktorom došlo k zníženiu počtu monopolov, a to tak v reťazci výroby kokaínu v Južnej Amerike, ako aj v transatlantickom obchodovaní s kokaínom, v ktorom sa teraz objavujú noví aktéri, ktorí vylučujú sprostredkovateľov. Je tiež možné, že najväčší svetový trh s kokaínom, trh Spojených štátov, dosiahol nasýtenie a/alebo že aktivity orgánov činných v trestnom konaní pozdĺž trás obchodovania do Severnej Ameriky prispeli k tomu, že európsky trh sa považuje za cestu najmenšieho odporu, čo viedlo k zvýšeniu obchodovania s kokaínom z Južnej Ameriky do Európy.
Vývoj čistoty kokaínu v maloobchode, Spojené štáty a západná a stredná Európa, 2005 - 2018
Rekordné množstvá kokaínu zachytené v Európe v posledných rokoch boli do veľkej miery spôsobené zaistenými zásielkami, ktoré sa do Európy dostali po mori, najmä v kontajnerovej preprave v námorných prístavoch, hoci k zaisteniu dochádza aj na mori. Veľmi veľké množstvá kokaínu boli zaistené v námorných prístavoch v belgických Antverpách, holandskom Rotterdame a najnovšie v nemeckom Hamburgu, pričom veľké množstvá boli zaistené aj v španielskych a talianskych námorných prístavoch.
Napriek pandémii COVID-19 predbežné údaje o záchytoch, ktoré zaznamenali colné orgány v 12 krajinách západnej a strednej Európy (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Island, Írsko, Taliansko, Malta, Holandsko, Nórsko, Portugalsko a Španielsko), naznačujú, že množstvo kokaínu zaisteného v námorných prístavoch sa v roku 2020 zvýšilo o 18 % (zo 118 ton na 140 ton).
Najmä množstvo kokaínu zachyteného v prístave Antverpy sa v posledných rokoch neustále zvyšuje a začalo predstavovať významný podiel na množstve kokaínu zachyteného v celej Európe (28 % v roku 2019). Väčšina kokaínu, ktorý sa dostane do Antverp, je s najväčšou pravdepodobnosťou určená pre zločinecké organizácie pôsobiace v Holandsku, odkiaľ sa kokaín distribuuje do ďalších európskych destinácií.
Ako uvádzajú mediálne zdroje, vo februári 2021 bolo v hamburskom prístave zadržaných 16 ton kokaínu prepravovaného z Paraguaja. Išlo o osobu, ktorá bola zodpovedná aj za ďalšiu zásielku 7 ton zadržanú súbežne v Antverpách, čo potvrdilo ústredné postavenie zločineckých organizácií so sídlom v Holandsku s nadnárodnými väzbami pri riadení dovozu kokaínu do Európy.
Množstvo kokaínu zadržaného v prístave Antverpy, Belgicko, 2013 - 2020
Napriek pandémii COVID-19 predbežné údaje o záchytoch, ktoré zaznamenali colné orgány v 12 krajinách západnej a strednej Európy (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Island, Írsko, Taliansko, Malta, Holandsko, Nórsko, Portugalsko a Španielsko), naznačujú, že množstvo kokaínu zaisteného v námorných prístavoch sa v roku 2020 zvýšilo o 18 % (zo 118 ton na 140 ton).
Najmä množstvo kokaínu zachyteného v prístave Antverpy sa v posledných rokoch neustále zvyšuje a začalo predstavovať významný podiel na množstve kokaínu zachyteného v celej Európe (28 % v roku 2019). Väčšina kokaínu, ktorý sa dostane do Antverp, je s najväčšou pravdepodobnosťou určená pre zločinecké organizácie pôsobiace v Holandsku, odkiaľ sa kokaín distribuuje do ďalších európskych destinácií.
Ako uvádzajú mediálne zdroje, vo februári 2021 bolo v hamburskom prístave zadržaných 16 ton kokaínu prepravovaného z Paraguaja. Išlo o osobu, ktorá bola zodpovedná aj za ďalšiu zásielku 7 ton zadržanú súbežne v Antverpách, čo potvrdilo ústredné postavenie zločineckých organizácií so sídlom v Holandsku s nadnárodnými väzbami pri riadení dovozu kokaínu do Európy.
Množstvo kokaínu zadržaného v prístave Antverpy, Belgicko, 2013 - 2020
Last edited by a moderator:
Nárast obchodovania s kokaínom do Európy.
Druhý najväčší tok kokaínu na svete je tok z andských krajín do Európy, najmä do západnej a strednej Európy, ktorá je po Severnej Amerike druhým najväčším trhom s touto drogou. Množstvo kokaínu zaisteného v západnej a strednej Európe sa v období rokov 2015 - 2019 viac ako zdvojnásobilo, pričom ceny zostali stabilné a čistota kokaínu sa zvýšila, čo naznačuje celkové zvýšenie toku kokaínu do západnej a strednej Európy a dostupnosti kokaínu napriek prudkému nárastu množstva zaistenej drogy.
K hlavným vstupným bodom pre kokaín pašovaný do Európy z Južnej Ameriky patria Belgicko, Holandsko a Španielsko. Forenzné testy vzoriek kokaínu zo zaistených zásielok pašovaných do západnej a strednej Európy potvrdili, že kokaín pašovaný do Európy pochádza predovšetkým z Kolumbie (68 %) a v menšej miere z Peru (19 %) a z Mnohonárodného štátu Bolívia (4 %).
Hoci väčšina kokaínu prepravovaného do Európy naďalej pochádza z Kolumbie a odchádza z nej, čoraz častejšie sa uvádza, že Brazília je tranzitnou krajinou, z ktorej zásielky kokaínu odchádzajú do Európy. Najčastejšie hlásenou krajinou pôvodu, odoslania a tranzitu zásielok do západnej a strednej Európy v období rokov 2015 - 2019 bola Kolumbia, nasledovaná Brazíliou a Ekvádorom; v rokoch 2010 - 2014 bola na čele zoznamu Kolumbia, po nej nasledovalo Peru a potom Brazília.
Časť kokaínu, s ktorým sa obchoduje do Európy, sa prepravuje aj cez tranzitné regióny, najmä cez západnú a severnú Afriku, čo sa prejavilo významnými záchytmi kokaínu uskutočnenými v západnej Afrike a Maroku v posledných rokoch.
Väčšina kokaínu dostupného na európskych drogových trhoch sa do Európy pašuje po mori, predovšetkým v námorných kontajnerových zásielkach, ktoré vstupujú do Európy cez veľké prístavy, ako sú Antverpy v Belgicku, Rotterdam v Holandsku, Hamburg v Nemecku a Valencia v Španielsku. Po vstupe do Európy v týchto hlavných distribučných uzloch sa zásielky kokaínu zvyčajne prepravujú ďalej po ceste na cieľové trhy v regióne.
Druhý najväčší tok kokaínu na svete je tok z andských krajín do Európy, najmä do západnej a strednej Európy, ktorá je po Severnej Amerike druhým najväčším trhom s touto drogou. Množstvo kokaínu zaisteného v západnej a strednej Európe sa v období rokov 2015 - 2019 viac ako zdvojnásobilo, pričom ceny zostali stabilné a čistota kokaínu sa zvýšila, čo naznačuje celkové zvýšenie toku kokaínu do západnej a strednej Európy a dostupnosti kokaínu napriek prudkému nárastu množstva zaistenej drogy.
K hlavným vstupným bodom pre kokaín pašovaný do Európy z Južnej Ameriky patria Belgicko, Holandsko a Španielsko. Forenzné testy vzoriek kokaínu zo zaistených zásielok pašovaných do západnej a strednej Európy potvrdili, že kokaín pašovaný do Európy pochádza predovšetkým z Kolumbie (68 %) a v menšej miere z Peru (19 %) a z Mnohonárodného štátu Bolívia (4 %).
Hoci väčšina kokaínu prepravovaného do Európy naďalej pochádza z Kolumbie a odchádza z nej, čoraz častejšie sa uvádza, že Brazília je tranzitnou krajinou, z ktorej zásielky kokaínu odchádzajú do Európy. Najčastejšie hlásenou krajinou pôvodu, odoslania a tranzitu zásielok do západnej a strednej Európy v období rokov 2015 - 2019 bola Kolumbia, nasledovaná Brazíliou a Ekvádorom; v rokoch 2010 - 2014 bola na čele zoznamu Kolumbia, po nej nasledovalo Peru a potom Brazília.
Časť kokaínu, s ktorým sa obchoduje do Európy, sa prepravuje aj cez tranzitné regióny, najmä cez západnú a severnú Afriku, čo sa prejavilo významnými záchytmi kokaínu uskutočnenými v západnej Afrike a Maroku v posledných rokoch.
Väčšina kokaínu dostupného na európskych drogových trhoch sa do Európy pašuje po mori, predovšetkým v námorných kontajnerových zásielkach, ktoré vstupujú do Európy cez veľké prístavy, ako sú Antverpy v Belgicku, Rotterdam v Holandsku, Hamburg v Nemecku a Valencia v Španielsku. Po vstupe do Európy v týchto hlavných distribučných uzloch sa zásielky kokaínu zvyčajne prepravujú ďalej po ceste na cieľové trhy v regióne.
V posledných rokoch sa zaznamenala diverzifikácia aktérov trestnej činnosti zapojených do riadenia dodávateľského reťazca kokaínu medzi Južnou Amerikou a Európou. V minulosti tomuto nezákonnému obchodu dominoval malý počet dobre etablovaných aktérov a kanálov, najmä talianske skupiny organizovaného zločinu a aliancie medzi kolumbijskými a španielskymi skupinami. Zločinecké skupiny, ako napríklad 'Ndrangheta (ktorej srdce sa nachádza v talianskom regióne Kalábria), mali konkurenčnú výhodu oproti iným európskym organizáciám obchodujúcim s kokaínom vďaka svojej prítomnosti v Latinskej Amerike a priamym kontaktom s dodávateľmi v krajinách, kde sa kokaín vyrába, alebo v ich blízkosti.
Holandsko bolo dlhé roky dôležitým nástupným miestom pre viaceré zločinecké organizácie vrátane tých zo samotného Holandska, ktoré prijímali zásielky kokaínu z Južnej Ameriky a distribuovali drogu po celej Európe. V posledných rokoch sa však niekoľko ďalších európskych skupín stalo hlavnými aktérmi pri organizovaní prepravy značných množstiev kokaínu do Európy, a to aj prostredníctvom vytvorenia vlastnej prítomnosti a kontaktov v Latinskej Amerike. Do určitej miery to mohlo byť uľahčené čoraz roztrieštenejším zločineckým prostredím v Kolumbii po demobilizácii FARC-EP. Rozširovanie menších zločineckých a ozbrojených neštátnych skupín, absencia monolitických organizácií, ktoré by kontrolovali rôzne fázy reťazca výroby a obchodovania s kokaínom, a väčšia roztrieštenosť týchto činností mohli viesť k vzniku nových aliancií a dodávateľských reťazcov.
Niektoré zo vznikajúcich sietí, najmä albánske siete, sa podieľajú aj na distribúcii kokaínu v celej Európe a v rámci viacerých európskych krajín, čo im umožňuje realizovať obchodný model "od konca do konca".
Skupiny zložené zo srbochorvátsky hovoriacich osôb, zvyčajne štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Čiernej Hory a Srbska, sa tiež stali hlavnými aktérmi pri obstarávaní veľkých množstiev kokaínu a organizovaní jeho prepravy a predaja európskym odberateľom. Táto diverzifikácia viedla k zvýšenej konkurencii a zároveň k čoraz častejším prípadom spolupráce medzi rôznymi skupinami zapojenými do obchodovania s kokaínom, čo viedlo k efektívnejšiemu dodávateľskému reťazcu. Spolu s vysokou mierou pestovania kokaínového kríka a výroby kokaínu v Južnej Amerike je pravdepodobné, že aj tento vývoj prispel k zvýšenej dostupnosti kokaínu v Európe.
Rozdelenie cudzích štátnych príslušníkov zatknutých v Európe v súvislosti s jednotlivými záchytmi kokaínu podľa štátnej príslušnosti, podľa veľkosti záchytu, 2018 - 2020
Holandsko bolo dlhé roky dôležitým nástupným miestom pre viaceré zločinecké organizácie vrátane tých zo samotného Holandska, ktoré prijímali zásielky kokaínu z Južnej Ameriky a distribuovali drogu po celej Európe. V posledných rokoch sa však niekoľko ďalších európskych skupín stalo hlavnými aktérmi pri organizovaní prepravy značných množstiev kokaínu do Európy, a to aj prostredníctvom vytvorenia vlastnej prítomnosti a kontaktov v Latinskej Amerike. Do určitej miery to mohlo byť uľahčené čoraz roztrieštenejším zločineckým prostredím v Kolumbii po demobilizácii FARC-EP. Rozširovanie menších zločineckých a ozbrojených neštátnych skupín, absencia monolitických organizácií, ktoré by kontrolovali rôzne fázy reťazca výroby a obchodovania s kokaínom, a väčšia roztrieštenosť týchto činností mohli viesť k vzniku nových aliancií a dodávateľských reťazcov.
Niektoré zo vznikajúcich sietí, najmä albánske siete, sa podieľajú aj na distribúcii kokaínu v celej Európe a v rámci viacerých európskych krajín, čo im umožňuje realizovať obchodný model "od konca do konca".
Skupiny zložené zo srbochorvátsky hovoriacich osôb, zvyčajne štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Čiernej Hory a Srbska, sa tiež stali hlavnými aktérmi pri obstarávaní veľkých množstiev kokaínu a organizovaní jeho prepravy a predaja európskym odberateľom. Táto diverzifikácia viedla k zvýšenej konkurencii a zároveň k čoraz častejším prípadom spolupráce medzi rôznymi skupinami zapojenými do obchodovania s kokaínom, čo viedlo k efektívnejšiemu dodávateľskému reťazcu. Spolu s vysokou mierou pestovania kokaínového kríka a výroby kokaínu v Južnej Amerike je pravdepodobné, že aj tento vývoj prispel k zvýšenej dostupnosti kokaínu v Európe.
Rozdelenie cudzích štátnych príslušníkov zatknutých v Európe v súvislosti s jednotlivými záchytmi kokaínu podľa štátnej príslušnosti, podľa veľkosti záchytu, 2018 - 2020
Last edited by a moderator:
Rastúci obchod s kokaínom z Brazílie cez Afriku do Európy.
Celkové množstvo kokaínu zadržaného v Afrike sa zvýšilo z 1,2 tony v roku 2015 na 12,9 tony v roku 2019, čo predstavuje desaťnásobný nárast za päť rokov. Toto množstvo však zodpovedalo 0,9 % celosvetového množstva kokaínu zaisteného v roku 2019, čo v kombinácii s pomerne skromným výskytom užívania kokaínu v regióne naznačuje, že tento kontinent nemusí byť hlavným cieľovým trhom pre kokaín.
Keďže za posledných päť rokov neboli zaznamenané žiadne správy o výraznom posilnení kapacít na presadzovanie práva, je pravdepodobné, že nárast množstva zaisteného kokaínu odráža skutočný nárast tokov obchodovania s kokaínom do a z Afriky, najmä do a cez západnú a strednú Afriku a severnú Afriku, ktoré v období rokov 2015 - 2019 predstavovali 54 %, resp. 39 % celkového množstva kokaínu zaisteného v Afrike. To jasne zdôrazňuje dominantné postavenie týchto dvoch subregiónov v obchodovaní s kokaínom, ktoré ovplyvňuje Afriku.
Záchyty kokaínu pri tranzite do Afriky, v rámci Afriky a pri odchode z nej zdôrazňujú pretrvávajúcu úlohu kontinentu na globálnom trhu s kokaínom. Zdá sa, že hlavnou krajinou odchodu zásielok do Afriky je Brazília, pravdepodobne vďaka svojej obchodnej infraštruktúre a jazykovým väzbám s niektorými africkými krajinami. V období rokov 2015 - 2019 bola Brazília krajinou, ktorú africké krajiny najčastejšie nahlasovali ako krajinu pôvodu, odoslania alebo tranzitu zásielok kokaínu, čo predstavuje 47 % všetkých takýchto hlásení (bez afrických krajín odoslania a tranzitu). Naopak, Kolumbia predstavovala 16 %, Peru 7 %, Mexiko 4 % a Bolívarovská republika Venezuela 4 %.
Tento model zásielok kokaínu, ktoré primárne odchádzajú z Brazílie, väčšinou po mori, ale aj letecky, do destinácií v Afrike s cieľom ďalšieho obchodovania do iných destinácií v Afrike, Európe (najmä do Belgicka, za ktorým nasledujú (v klesajúcom poradí podľa zmienok členských štátov v období 2015 - 2019) Holandsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Portugalsko) a čiastočne do Ázie a Oceánie, sa v posledných dvoch rokoch naďalej pozoroval.
Celkové množstvo kokaínu zadržaného v Afrike sa zvýšilo z 1,2 tony v roku 2015 na 12,9 tony v roku 2019, čo predstavuje desaťnásobný nárast za päť rokov. Toto množstvo však zodpovedalo 0,9 % celosvetového množstva kokaínu zaisteného v roku 2019, čo v kombinácii s pomerne skromným výskytom užívania kokaínu v regióne naznačuje, že tento kontinent nemusí byť hlavným cieľovým trhom pre kokaín.
Keďže za posledných päť rokov neboli zaznamenané žiadne správy o výraznom posilnení kapacít na presadzovanie práva, je pravdepodobné, že nárast množstva zaisteného kokaínu odráža skutočný nárast tokov obchodovania s kokaínom do a z Afriky, najmä do a cez západnú a strednú Afriku a severnú Afriku, ktoré v období rokov 2015 - 2019 predstavovali 54 %, resp. 39 % celkového množstva kokaínu zaisteného v Afrike. To jasne zdôrazňuje dominantné postavenie týchto dvoch subregiónov v obchodovaní s kokaínom, ktoré ovplyvňuje Afriku.
Záchyty kokaínu pri tranzite do Afriky, v rámci Afriky a pri odchode z nej zdôrazňujú pretrvávajúcu úlohu kontinentu na globálnom trhu s kokaínom. Zdá sa, že hlavnou krajinou odchodu zásielok do Afriky je Brazília, pravdepodobne vďaka svojej obchodnej infraštruktúre a jazykovým väzbám s niektorými africkými krajinami. V období rokov 2015 - 2019 bola Brazília krajinou, ktorú africké krajiny najčastejšie nahlasovali ako krajinu pôvodu, odoslania alebo tranzitu zásielok kokaínu, čo predstavuje 47 % všetkých takýchto hlásení (bez afrických krajín odoslania a tranzitu). Naopak, Kolumbia predstavovala 16 %, Peru 7 %, Mexiko 4 % a Bolívarovská republika Venezuela 4 %.
Tento model zásielok kokaínu, ktoré primárne odchádzajú z Brazílie, väčšinou po mori, ale aj letecky, do destinácií v Afrike s cieľom ďalšieho obchodovania do iných destinácií v Afrike, Európe (najmä do Belgicka, za ktorým nasledujú (v klesajúcom poradí podľa zmienok členských štátov v období 2015 - 2019) Holandsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Portugalsko) a čiastočne do Ázie a Oceánie, sa v posledných dvoch rokoch naďalej pozoroval.
Obchodovanie s kokaínom z Brazílie do Afriky.
Viaceré zásielky kokaínu zachytené v Brazílii v posledných rokoch boli v skutočnosti určené do Afriky, zvyčajne ako miesto prekládky na ďalší obchod s kokaínom do Európy, hoci niektoré zásielky smerovali do Afriky aj cez Európu. Napríklad v júni 2019 bolo v kontajneri v São Paule zadržaných 0,7 tony kokaínu, ktorý bol určený na prepravu cez Belgicko do Ghany. V decembri 2020 bolo v kontajneri v São Paule zaistených 360 kg kokaínu, ktorý bol určený na prepravu cez Španielsko do Nigérie. Priame zásielky do Afriky sú však stále bežnejšie. Napríklad v novembri 2019 bolo v São Paule zadržaných 1,3 tony kokaínu v dvoch kontajneroch s vrecami cukru, ktoré boli určené na prepravu loďou do Maroka. V São Paule a štáte Santa Catarina boli tiež zadržané kontajnery s hmotnosťou od 100 kg do 400 kg, ktoré boli určené na prepravu na Pobrežie Slonoviny (máj 2020), do Líbye (máj 2020) a do Nigérie (december 2020). Okrem toho sa v období rokov 2019 - 2021 letecky prepravovali menšie množstvá kokaínu (od 1 kg do 10 kg na jedného prevádzača) do rôznych krajín Afriky, konkrétne do Angoly, Beninu, Burundi, Kamerunu, Konžskej demokratickej republiky, Egypta, Rovníkovej Guiney, Etiópie, Mali, Mozambiku, Namíbie, Nigérie, Seychel a Sierra Leone.
Zároveň sa v Afrike uskutočnilo niekoľko významných záchytov kokaínu, ktorý bol vyvezený z Brazílie. Napríklad v januári 2019 orgány v Južnej Afrike zadržali 706 kg kokaínu v kontajneri prepravovanom po mori z Brazílie, ktorý mal prechádzať cez Južnú Afriku a potom cez Singapur na ceste do svojej konečnej destinácie, Indie. V júni 2019 orgány v Senegale zadržali 798 kg kokaínu v 15 nových autách na palube lode smerujúcej z Brazílie do Angoly. V decembri 2019 orgány v Benine zadržali 755 kg kokaínu v kontajneri na lodi v Benine, ktorá pochádzala z Brazílie a mala smerovať cez Niger pred dosiahnutím konečného cieľa, Európy. V septembri 2018 bolo podľa správ médií v blízkosti Sao Paula v brazílskom prístave Santos zadržaných 1,2 tony kokaínu, ktorý bol určený pre prístav Abidjan na Pobreží Slonoviny. Následné vyšetrovanie zrejme odhalilo, že zásielka bola súčasťou väčšieho systému organizovaného talianskymi skupinami organizovaného zločinu, ktoré na tento účel založili falošnú stavebnú spoločnosť v Abidžane, aby mohli legálne nakupovať použité zariadenia z Brazílie, v ktorých bol ukrytý kokaín. Konečnými odberateľmi kokaínu boli údajne skupiny 'Ndrangheta a Camorra v Taliansku. Napriek zatknutiu viacerých osôb zapojených do týchto obchodov, vrátane niekoľkých Talianov a občanov Pobrežia Slonoviny, obchod s kokaínom z Brazílie na Pobrežie Slonoviny pokračoval. Vo februári 2020 orgány Pobrežia Slonoviny zhabali v teritoriálnych vodách krajiny 411 kg kokaínu z lode, ktorá vyplávala z Brazílie. Podobne v apríli 2020 brazílske orgány zadržali 146 kg kokaínu v námornom prístave neďaleko São Paula, ktorý bol určený pre Pobrežie Slonoviny, hoci konečným cieľom bol pravdepodobne prístav Antverpy v Belgicku.
Vo februári 2020 nigérijská Národná agentúra pre presadzovanie protidrogového práva zadržala v prístave Tin Can Island v Lagose 43 kg kokaínu, ktorý smeroval z Brazílie. V novembri 2020 nigérijské orgány zadržali 12 kg kokaínu na ceste zo São Paula do Addis Abeby v Etiópii a v januári 2021 zadržali 27 kg kokaínu, ktorý sa dostal letecky z Brazílie cez Addis Abebu. Značné množstvo kokaínu odišlo z Brazílie aj do Guiney-Bissau. V marci 2019 bolo v Guinei-Bissau zadržaných 0,8 tony drogy, ktorá sa našla vo falošnom dne nákladného auta naloženého mrazenými rybami a bola zrejme určená na následnú prepravu cez krajiny Sahelu do severnej Afriky a Európy.
V septembri 2019 bolo zadržaných viac ako 1,8 tony; na operácii pašovania sa podieľali štátni príslušníci Kolumbie, Guiney-Bissau a Mali. Z Guiney-Bissau sa kokaín mohol prepravovať letecky do Lisabonu v Portugalsku.
Obchodovanie s kokaínom z iných juhoamerických krajín do Afriky.
Medzitým ostatné juhoamerické krajiny odchodu naďalej zohrávajú úlohu a/alebo sa čoraz viac zapájajú do prepravy kokaínu do Afriky. Napríklad v roku 2019 kolumbijské orgány zadržali 1,2 tony kokaínu v kontajneri určenom pre Cabo Verde. V septembri 2019 juhoafrické orgány zadržali 85 kg kokaínu v kontajneri, ktorý odchádzal z Ekvádoru. V decembri 2019 uruguajské orgány presadzovania práva zadržali viac ako 6 ton kokaínu určeného pre Togo. Predchádzajúcim rekordným zadržaním v Uruguaji boli 3 tony kokaínu, ktoré sa našli v kontajneri v prístave Montevideo v novembri 2019 a podľa médií boli tiež určené pre Afriku. Vo februári 2020 bolo v Guyane zadržaných 350 kg kokaínu na ceste do Nigérie. V decembri 2020 bolo v Paname zadržaných 51 kg kokaínu v kontajneri určenom pre Južnú Afriku. O niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 2021, bezpečnostné zložky Pobrežia Slonoviny zadržali viac ako 1 tonu kokaínu, ktorý bol do krajiny prepravený cez Paraguaj.
Obchodovanie s kokaínom z Afriky do Európy.
Zároveň sa zdá, že Benin sa stal významnou tranzitnou a východiskovou krajinou pre zásielky kokaínu v Afrike, čiastočne vďaka tomu, že letisko v Cotonou bolo funkčné počas väčšiny obdobia v roku 2020, keď boli letiská v susedných krajinách zatvorené z dôvodu pandémie COVID-19. To prilákalo pašerákov drog zo susedných krajín, ktorí naďalej využívali Benin ako miesto prekládky aj po opätovnom otvorení letísk v iných krajinách regiónu. Počas posledných štyroch mesiacov roku 2020 bolo v Cotonou, Bruseli a Paríži zadržaných 28 drogových kuriérov (väčšinou pašujúcich kokaín), ktorí odleteli z Beninu alebo cez neho prechádzali. Väčšina z nich mala nigérijský pôvod, ale boli držiteľmi európskych (väčšinou talianskych) pasov alebo pobytových kariet; niektorí boli držiteľmi európskych pasov bez nigérijského pôvodu.
Boli identifikovaní aj pašeráci z iných krajín regiónu. Napríklad v novembri 2020 bol na letisku v Cotonou zatknutý ghanský kuriér, ktorý mal v držbe 14 kg kokaínu, pričom tento kokaín získal v Brazílii a letecky ho prepašoval z Brazílie cez Addis Abebu do Beninu.
Ešte prekvapujúcejšie je, že značná časť všetkého kokaínu zadržaného v Benine v roku 2020 bola prepašovaná cez Antverpy v Belgicku v kontajneri s 557 kg kešu orechov, ktorý bol zadržaný v Benine v októbri 2020. To naznačuje, že časť kokaínu sa pašuje aj z Južnej Ameriky cez Európu do Afriky na následný reexport do Európy.
Viaceré zásielky kokaínu zachytené v Brazílii v posledných rokoch boli v skutočnosti určené do Afriky, zvyčajne ako miesto prekládky na ďalší obchod s kokaínom do Európy, hoci niektoré zásielky smerovali do Afriky aj cez Európu. Napríklad v júni 2019 bolo v kontajneri v São Paule zadržaných 0,7 tony kokaínu, ktorý bol určený na prepravu cez Belgicko do Ghany. V decembri 2020 bolo v kontajneri v São Paule zaistených 360 kg kokaínu, ktorý bol určený na prepravu cez Španielsko do Nigérie. Priame zásielky do Afriky sú však stále bežnejšie. Napríklad v novembri 2019 bolo v São Paule zadržaných 1,3 tony kokaínu v dvoch kontajneroch s vrecami cukru, ktoré boli určené na prepravu loďou do Maroka. V São Paule a štáte Santa Catarina boli tiež zadržané kontajnery s hmotnosťou od 100 kg do 400 kg, ktoré boli určené na prepravu na Pobrežie Slonoviny (máj 2020), do Líbye (máj 2020) a do Nigérie (december 2020). Okrem toho sa v období rokov 2019 - 2021 letecky prepravovali menšie množstvá kokaínu (od 1 kg do 10 kg na jedného prevádzača) do rôznych krajín Afriky, konkrétne do Angoly, Beninu, Burundi, Kamerunu, Konžskej demokratickej republiky, Egypta, Rovníkovej Guiney, Etiópie, Mali, Mozambiku, Namíbie, Nigérie, Seychel a Sierra Leone.
Zároveň sa v Afrike uskutočnilo niekoľko významných záchytov kokaínu, ktorý bol vyvezený z Brazílie. Napríklad v januári 2019 orgány v Južnej Afrike zadržali 706 kg kokaínu v kontajneri prepravovanom po mori z Brazílie, ktorý mal prechádzať cez Južnú Afriku a potom cez Singapur na ceste do svojej konečnej destinácie, Indie. V júni 2019 orgány v Senegale zadržali 798 kg kokaínu v 15 nových autách na palube lode smerujúcej z Brazílie do Angoly. V decembri 2019 orgány v Benine zadržali 755 kg kokaínu v kontajneri na lodi v Benine, ktorá pochádzala z Brazílie a mala smerovať cez Niger pred dosiahnutím konečného cieľa, Európy. V septembri 2018 bolo podľa správ médií v blízkosti Sao Paula v brazílskom prístave Santos zadržaných 1,2 tony kokaínu, ktorý bol určený pre prístav Abidjan na Pobreží Slonoviny. Následné vyšetrovanie zrejme odhalilo, že zásielka bola súčasťou väčšieho systému organizovaného talianskymi skupinami organizovaného zločinu, ktoré na tento účel založili falošnú stavebnú spoločnosť v Abidžane, aby mohli legálne nakupovať použité zariadenia z Brazílie, v ktorých bol ukrytý kokaín. Konečnými odberateľmi kokaínu boli údajne skupiny 'Ndrangheta a Camorra v Taliansku. Napriek zatknutiu viacerých osôb zapojených do týchto obchodov, vrátane niekoľkých Talianov a občanov Pobrežia Slonoviny, obchod s kokaínom z Brazílie na Pobrežie Slonoviny pokračoval. Vo februári 2020 orgány Pobrežia Slonoviny zhabali v teritoriálnych vodách krajiny 411 kg kokaínu z lode, ktorá vyplávala z Brazílie. Podobne v apríli 2020 brazílske orgány zadržali 146 kg kokaínu v námornom prístave neďaleko São Paula, ktorý bol určený pre Pobrežie Slonoviny, hoci konečným cieľom bol pravdepodobne prístav Antverpy v Belgicku.
Vo februári 2020 nigérijská Národná agentúra pre presadzovanie protidrogového práva zadržala v prístave Tin Can Island v Lagose 43 kg kokaínu, ktorý smeroval z Brazílie. V novembri 2020 nigérijské orgány zadržali 12 kg kokaínu na ceste zo São Paula do Addis Abeby v Etiópii a v januári 2021 zadržali 27 kg kokaínu, ktorý sa dostal letecky z Brazílie cez Addis Abebu. Značné množstvo kokaínu odišlo z Brazílie aj do Guiney-Bissau. V marci 2019 bolo v Guinei-Bissau zadržaných 0,8 tony drogy, ktorá sa našla vo falošnom dne nákladného auta naloženého mrazenými rybami a bola zrejme určená na následnú prepravu cez krajiny Sahelu do severnej Afriky a Európy.
V septembri 2019 bolo zadržaných viac ako 1,8 tony; na operácii pašovania sa podieľali štátni príslušníci Kolumbie, Guiney-Bissau a Mali. Z Guiney-Bissau sa kokaín mohol prepravovať letecky do Lisabonu v Portugalsku.
Obchodovanie s kokaínom z iných juhoamerických krajín do Afriky.
Medzitým ostatné juhoamerické krajiny odchodu naďalej zohrávajú úlohu a/alebo sa čoraz viac zapájajú do prepravy kokaínu do Afriky. Napríklad v roku 2019 kolumbijské orgány zadržali 1,2 tony kokaínu v kontajneri určenom pre Cabo Verde. V septembri 2019 juhoafrické orgány zadržali 85 kg kokaínu v kontajneri, ktorý odchádzal z Ekvádoru. V decembri 2019 uruguajské orgány presadzovania práva zadržali viac ako 6 ton kokaínu určeného pre Togo. Predchádzajúcim rekordným zadržaním v Uruguaji boli 3 tony kokaínu, ktoré sa našli v kontajneri v prístave Montevideo v novembri 2019 a podľa médií boli tiež určené pre Afriku. Vo februári 2020 bolo v Guyane zadržaných 350 kg kokaínu na ceste do Nigérie. V decembri 2020 bolo v Paname zadržaných 51 kg kokaínu v kontajneri určenom pre Južnú Afriku. O niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 2021, bezpečnostné zložky Pobrežia Slonoviny zadržali viac ako 1 tonu kokaínu, ktorý bol do krajiny prepravený cez Paraguaj.
Obchodovanie s kokaínom z Afriky do Európy.
Zároveň sa zdá, že Benin sa stal významnou tranzitnou a východiskovou krajinou pre zásielky kokaínu v Afrike, čiastočne vďaka tomu, že letisko v Cotonou bolo funkčné počas väčšiny obdobia v roku 2020, keď boli letiská v susedných krajinách zatvorené z dôvodu pandémie COVID-19. To prilákalo pašerákov drog zo susedných krajín, ktorí naďalej využívali Benin ako miesto prekládky aj po opätovnom otvorení letísk v iných krajinách regiónu. Počas posledných štyroch mesiacov roku 2020 bolo v Cotonou, Bruseli a Paríži zadržaných 28 drogových kuriérov (väčšinou pašujúcich kokaín), ktorí odleteli z Beninu alebo cez neho prechádzali. Väčšina z nich mala nigérijský pôvod, ale boli držiteľmi európskych (väčšinou talianskych) pasov alebo pobytových kariet; niektorí boli držiteľmi európskych pasov bez nigérijského pôvodu.
Boli identifikovaní aj pašeráci z iných krajín regiónu. Napríklad v novembri 2020 bol na letisku v Cotonou zatknutý ghanský kuriér, ktorý mal v držbe 14 kg kokaínu, pričom tento kokaín získal v Brazílii a letecky ho prepašoval z Brazílie cez Addis Abebu do Beninu.
Ešte prekvapujúcejšie je, že značná časť všetkého kokaínu zadržaného v Benine v roku 2020 bola prepašovaná cez Antverpy v Belgicku v kontajneri s 557 kg kešu orechov, ktorý bol zadržaný v Benine v októbri 2020. To naznačuje, že časť kokaínu sa pašuje aj z Južnej Ameriky cez Európu do Afriky na následný reexport do Európy.
Last edited by a moderator:
Ázia sa stáva tranzitným regiónom pre kokaín.
Množstvo kokaínu zadržaného v Ázii v roku 2019 predstavovalo 19,1 tony, čo je takmer pätnásťnásobný nárast oproti 1,3 tony zaznamenanej v roku 2015. V období rokov 2015 - 2019 bolo najväčšie množstvo kokaínu zaisteného v tomto regióne zaistené vo východnej a juhovýchodnej Ázii (79 % z celkového množstva), nasledoval Blízky a Stredný východ a juhozápadná Ázia (14 %) a južná Ázia (7 %).
Väčšinu kokaínu zaisteného v Ázii v roku 2019 nahlásila Malajzia, na ktorú pripadlo 80 percent z celkového množstva kokaínu zaisteného v regióne, za ktorou nasledoval Hongkong v Číne (8 percent). Väčšina kokaínu zaisteného v Malajzii v roku 2019 však nebola určená pre túto krajinu, ale skôr pre Austráliu. Týkala sa jednej zásielky z Kolumbie, ktorá putovala po mori cez Ekvádor a Dubaj v Spojených arabských emirátoch do Malajzie, kde bol kokaín zaistený počas prepravy.
Najväčšie množstvá kokaínu zaisteného na Blízkom a Strednom východe a v juhozápadnej Ázii v roku 2019 nahlásila Saudská Arábia, po nej Pakistan a Libanon, zatiaľ čo najväčšie množstvá kokaínu zaisteného v južnej Ázii nahlásila India a v strednej Ázii/zakaukazsku Azerbajdžan.
Najčastejšie hlásenými krajinami pôvodu, odoslania a tranzitu zásielok kokaínu do krajín Ázie v období 2015 - 2019 boli Brazília, po ktorej nasledovali Spojené arabské emiráty, Kolumbia, Nigéria, Katar, Peru, Juhoafrická republika, Bolívijský mnohonárodnostný štát, Holandsko, Etiópia, Iránska islamská republika a Spojené štáty.
Obchodovanie s kokaínom do Ázie sa v období 2015 - 2019 uskutočňovalo najmä letecky. Jediné výnimky, keď sa väčšina kokaínu do krajín dovážala loďou, zaznamenal Izrael v roku 2016, Čína v rokoch 2015, 2017 a 2019, Filipíny v roku 2018 a Malajzia v roku 2019.
Množstvo kokaínu zadržaného v Ázii v roku 2019 predstavovalo 19,1 tony, čo je takmer pätnásťnásobný nárast oproti 1,3 tony zaznamenanej v roku 2015. V období rokov 2015 - 2019 bolo najväčšie množstvo kokaínu zaisteného v tomto regióne zaistené vo východnej a juhovýchodnej Ázii (79 % z celkového množstva), nasledoval Blízky a Stredný východ a juhozápadná Ázia (14 %) a južná Ázia (7 %).
Väčšinu kokaínu zaisteného v Ázii v roku 2019 nahlásila Malajzia, na ktorú pripadlo 80 percent z celkového množstva kokaínu zaisteného v regióne, za ktorou nasledoval Hongkong v Číne (8 percent). Väčšina kokaínu zaisteného v Malajzii v roku 2019 však nebola určená pre túto krajinu, ale skôr pre Austráliu. Týkala sa jednej zásielky z Kolumbie, ktorá putovala po mori cez Ekvádor a Dubaj v Spojených arabských emirátoch do Malajzie, kde bol kokaín zaistený počas prepravy.
Najväčšie množstvá kokaínu zaisteného na Blízkom a Strednom východe a v juhozápadnej Ázii v roku 2019 nahlásila Saudská Arábia, po nej Pakistan a Libanon, zatiaľ čo najväčšie množstvá kokaínu zaisteného v južnej Ázii nahlásila India a v strednej Ázii/zakaukazsku Azerbajdžan.
Najčastejšie hlásenými krajinami pôvodu, odoslania a tranzitu zásielok kokaínu do krajín Ázie v období 2015 - 2019 boli Brazília, po ktorej nasledovali Spojené arabské emiráty, Kolumbia, Nigéria, Katar, Peru, Juhoafrická republika, Bolívijský mnohonárodnostný štát, Holandsko, Etiópia, Iránska islamská republika a Spojené štáty.
Obchodovanie s kokaínom do Ázie sa v období 2015 - 2019 uskutočňovalo najmä letecky. Jediné výnimky, keď sa väčšina kokaínu do krajín dovážala loďou, zaznamenal Izrael v roku 2016, Čína v rokoch 2015, 2017 a 2019, Filipíny v roku 2018 a Malajzia v roku 2019.
Last edited by a moderator:
Obchodovanie s kokaínom do Oceánie je naďalej výnosné.
V období rokov 2015 - 2019 bolo najčastejšie hlásenou krajinou pôvodu, odoslania a tranzitu kokaínu zaisteného v Oceánii Peru, nasledované Holandskom, Spojenými štátmi, Brazíliou, Mexikom, Južnou Afrikou, Kanadou, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Čile a Argentínou.
Vo fiškálnom roku 2018/19 len Austrália identifikovala celkovo 49 krajín ako nástupné miesta pre kokaín zistený na austrálskych hraniciach. Patrili medzi ne krajiny v Amerike, Európe, Afrike a Oceánii. Podľa hmotnosti zisteného kokaínu boli kľúčovými nástupnými miestami Južná Afrika (po prvýkrát v histórii), nasledovali Mexiko, Spojené štáty, Fidži, Francúzsko, Kanada, Holandsko, Brazília, Belgicko a Spojené kráľovstvo.
Na Novom Zélande väčšina kokaínu zadržaného v roku 2019 pochádzala z Ekvádoru (pravdepodobne s pôvodom v Kolumbii), po ktorom nasledovalo Peru. Hlavnými tranzitnými krajinami pre zásielky kokaínu na Nový Zéland v roku 2019 bol Ekvádor (63 %), nasledovaný Argentínou (12 %) a Spojenými arabskými emirátmi (6 %).
Väčšina kokaínu zachyteného v Austrálii a na Novom Zélande bola prepravená po mori. Údaje za Austráliu však poukazujú aj na veľký počet malých zásielok, s ktorými sa obchodovalo medzinárodnou poštou, čo naznačuje, že kokaín sa môže dovážať aj v dôsledku nákupu drog koncovými užívateľmi prostredníctvom darknetu.
Profilovanie kokaínu zadržaného na austrálskych hraniciach z hľadiska drog naznačilo, že približne 70 % kokaínu, ktorý vstúpil do krajiny v prvých šiestich mesiacoch roka 2019, pochádzalo z Kolumbie a len 2 % z Peru; zvyšok nebolo možné klasifikovať. To odráža významné zmeny od roku 2013, keď len 10 % analyzovaného kokaínu pochádzalo z Kolumbie a 90 % z Peru.
Miera zachytenia kokaínu v Austrálii.
Napriek nedávnemu poklesu množstva kokaínu zadržaného v Austrálii dostupné údaje naznačujú, že miera zachytenia zásielok kokaínu v Austrálii je stále vysoká.
Pri nahlásenom množstve 4,64 tony kokaínu spotrebovaného v Austrálii vo fiškálnom roku 2018/19 a v priemere 5,68 tony v roku 2019/20 možno na základe analýzy odpadových vôd predpokladať, že v roku 2019 sa v krajine spotrebovalo približne 5,16 tony čistého kokaínu. Množstvo zadržaného kokaínu neupravené o čistotu predstavovalo v roku 2018 1,43 tony, čo by zodpovedalo 1,06 tony čistého kokaínu na základe priemernej čistoty 74 % na veľkoobchodnej úrovni vo všetkých jurisdikciách v Austrálii. Z toho vyplýva, že v roku 2019 sa do Austrálie mohlo dostať 6,22 tony (5,16 tony plus 1,06 tony) kokaínu, z čoho orgány zachytili 1,06 tony, teda 17 %.
)
Napriek dlhým pašeráckym trasám a množstvu geograficky rozptýlených tranzitných krajín je vďaka vysokej cene kokaínu v Austrálii a na Novom Zélande pašovanie kokaínu do Oceánie pre obchodníkov s drogami atraktívne. Pašovanie kokaínu do Austrálie z inak typických cieľových trhov, ako je Severná Amerika a západná a stredná Európa, je preto pre obchodníkov s drogami naďalej vysoko ziskové.V období rokov 2015 - 2019 bolo najčastejšie hlásenou krajinou pôvodu, odoslania a tranzitu kokaínu zaisteného v Oceánii Peru, nasledované Holandskom, Spojenými štátmi, Brazíliou, Mexikom, Južnou Afrikou, Kanadou, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Čile a Argentínou.
Vo fiškálnom roku 2018/19 len Austrália identifikovala celkovo 49 krajín ako nástupné miesta pre kokaín zistený na austrálskych hraniciach. Patrili medzi ne krajiny v Amerike, Európe, Afrike a Oceánii. Podľa hmotnosti zisteného kokaínu boli kľúčovými nástupnými miestami Južná Afrika (po prvýkrát v histórii), nasledovali Mexiko, Spojené štáty, Fidži, Francúzsko, Kanada, Holandsko, Brazília, Belgicko a Spojené kráľovstvo.
Na Novom Zélande väčšina kokaínu zadržaného v roku 2019 pochádzala z Ekvádoru (pravdepodobne s pôvodom v Kolumbii), po ktorom nasledovalo Peru. Hlavnými tranzitnými krajinami pre zásielky kokaínu na Nový Zéland v roku 2019 bol Ekvádor (63 %), nasledovaný Argentínou (12 %) a Spojenými arabskými emirátmi (6 %).
Väčšina kokaínu zachyteného v Austrálii a na Novom Zélande bola prepravená po mori. Údaje za Austráliu však poukazujú aj na veľký počet malých zásielok, s ktorými sa obchodovalo medzinárodnou poštou, čo naznačuje, že kokaín sa môže dovážať aj v dôsledku nákupu drog koncovými užívateľmi prostredníctvom darknetu.
Profilovanie kokaínu zadržaného na austrálskych hraniciach z hľadiska drog naznačilo, že približne 70 % kokaínu, ktorý vstúpil do krajiny v prvých šiestich mesiacoch roka 2019, pochádzalo z Kolumbie a len 2 % z Peru; zvyšok nebolo možné klasifikovať. To odráža významné zmeny od roku 2013, keď len 10 % analyzovaného kokaínu pochádzalo z Kolumbie a 90 % z Peru.
Miera zachytenia kokaínu v Austrálii.
Napriek nedávnemu poklesu množstva kokaínu zadržaného v Austrálii dostupné údaje naznačujú, že miera zachytenia zásielok kokaínu v Austrálii je stále vysoká.
Pri nahlásenom množstve 4,64 tony kokaínu spotrebovaného v Austrálii vo fiškálnom roku 2018/19 a v priemere 5,68 tony v roku 2019/20 možno na základe analýzy odpadových vôd predpokladať, že v roku 2019 sa v krajine spotrebovalo približne 5,16 tony čistého kokaínu. Množstvo zadržaného kokaínu neupravené o čistotu predstavovalo v roku 2018 1,43 tony, čo by zodpovedalo 1,06 tony čistého kokaínu na základe priemernej čistoty 74 % na veľkoobchodnej úrovni vo všetkých jurisdikciách v Austrálii. Z toho vyplýva, že v roku 2019 sa do Austrálie mohlo dostať 6,22 tony (5,16 tony plus 1,06 tony) kokaínu, z čoho orgány zachytili 1,06 tony, teda 17 %.
Last edited by a moderator: