- Language
- 🇺🇸
- Joined
- Mar 1, 2024
- Messages
- 316
- Reaction score
- 379
- Points
- 63
Pôvodná syntéza s odkazmi, ktoré som tu pre stručnosť vynechal ^^ ;
Úvod:
Syringaldehyd sa pripravil oxidáciou eukalyptového lignínu nitrobenzénom a zásadami. Bol metylovaný dimetylsulfátom a z takto vzniknutého 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu bol syntetizovaný meskalín.
Meskalín, 3,4,5-trimetoxyfenetylamín (IV), halucinačný princíp "peyotlu", bol izolovaný v roku 1896 Heffterom a jeho chémia bola podrobne preskúmaná. Bolo vyvinutých mnoho syntéz a mnohé z nich využívali ako východiskový materiál kyselinu 3,4,5-trimetoxyben*****vú alebo jeden z jej derivátov. Iné syntetické cesty využívali 3,4,5-trimetoxybenzaldehyd ( II) a Slotta a Heller a Slotta pripravili svoj východiskový materiál, kyselinu trimetoxyfenylpropiónovú, kondenzáciou substituovaného benzaldehydu s kyselinou malonovou a redukciou vzniknutej kyseliny škoricovej. Meskalín potom získali Hofmannovou degradáciou trimetoxyfenylpropionamidu.
Slotta a Szyska získali meskalín priamo kondenzáciou II s nitrometánom a elektrolytickou redukciou ω-nitro-trimetoxystyrénu (V). Ten bol tiež redukovaný hydridom lítia a hliníka. Čistý kryštalický meskalín sa syntetizoval aj kondenzáciou 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu s kyanidom draselným s následnou acetyláciou a katalytickou redukciou na amín.
Syringaldehyd, 3,5-dimetoxy-4-hydroxybenzaldehyd (I), je atraktívnou alternatívnou východiskovou látkou. D. E. Bland a jeho spolupracovníci uviedli jeho prípravu oxidáciou určitých eukalyptových lignínov s nitrobenzénom a zásadami. Pri práci v malom meradle ukázali, že Eucalyptus regnans (horský jaseň), E. obliqiia (Messmate Stringybark) a E. diversicolor (Karri) poskytujú lepšie ako 5 % výťažky syringaldehydu. Preto bolo rozhodnuté skúmať prípravu meskalínu z týchto troch druhov.
Prvou fázou je metylácia voľnej fenolovej skupiny syringaldehydu, ktorá sa môže uskutočniť buď pomocou dimetylsulfátu a zásady, alebo pomocou diazometánu. Podrobne sa skúmala len prvá metóda, pretože diazometán by nebol výhodný ako činidlo vo veľkom rozsahu. Tak elektrolytická, ako aj lithium-humíniumhydridová redukcia V predstavujú ťažkosti vo veľkom meradle, najmä pri rozklade komplexu lítia a alanínu. Na druhej strane, tvorba kyanohydrínu sa dá pomerne ľahko uskutočniť reakciou kyanidu draselného s aldehydovou zlúčeninou siričitanu a katalytická redukcia III je jednoduchá a lacnejšia. Preto sa uprednostnila táto cesta.
Postup:
75 g porcií na vzduchu vysušených pilín zo sušeného dreva sa oxidovalo nitrobenzénom a zásadami pri 150 °C podľa Blandovej metódy. Priemerný výťažok syringaldehydu z E. regnans bol 4,9 %, z E. obliqua 3,1 % a z E. diversicolor 3,2 %. Použitie mechanického miešadla v autokláve by pravdepodobne zvýšilo výťažky, ktoré môžu závisieť aj od veľkosti častíc pilín.
75 pilín poskytlo najväčší objem roztoku, ktorý sa dal pohodlne extrahovať ručne. Pre väčšie objemy sa použil kontinuálny extraktor, v ktorom sa nechal prúdiť horúci benzén cez vodnú fázu, ale počas dlhého obdobia, v ktorom sa benzénový extrakt udržiaval pri teplote 80 °C, sa veľká časť syringaldehydu rozložila. Pri rozsiahlej prevádzke by sa benzénový extrakt musel udržiavať pri nižšej teplote pomocou lezeckej fólie alebo bleskovej odparky.
Surový extrakt, ktorý obsahoval syringaldehyd aj vanilín, sa analyzoval pomocou hmotnostného spektrometra, pretože spektrofotometrické analýzy sú málo užitočné na rozlíšenie týchto dvoch zlúčenín. Syringealdehyd sa oddelil frakčnou rekryštalizáciou z benzénu, až kým jeho hmotnostné spektrum, porovnávané so spektrom zmesi syringealdehydu a vanilínu v známom pomere, nepreukázalo, že je čistý najmenej na 95 %.
Najprv sa syringaldehyd metyluje dimetylsulfátom počas jednej hodiny pri teplote 0 - 50 °C, čím sa získa výťažok 42 %. Zistilo sa, že zahrievanie pri 70 °C počas ďalšej hodiny zvýšilo výťažok 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu na 56 %. Zahrievanie nad týmito teplotami znížilo výťažok pravdepodobne v dôsledku Canizzarovej reakcie. 3,4,5-trimetoxybenzaldehydový kyanohydrín sa pripravil z 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu podľa metódy Kindlera a Peschkeho s použitím zlúčeniny siričitanu ako medziproduktu. Táto metóda eliminuje použitie plynného kyanovodíka a je podstatne bezpečnejšia. 3,4,5-trimetoxybenzaldehyd kyanohydrín acetát sa pripravil refluxáciou kyanohydrínu s anhydridom kyseliny octovej.
Uvádza sa, že ak by sa kyanohydrín acetát mohol katalyticky redukovať v ľadovej kyseline octovej s použitím paládiovej černe ako katalyzátora. Pri použití tohto systému sa však nevytvoril žiadny meskalín. Skúmanie reakčnej zmesi hmotnostným spektrometrom ukázalo, že aktívna paládiová čerň odstránila z 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu kyanohydrín acetátu bódylové a kyanidové skupiny. Redukcia bola úspešná pri použití menej aktívnej paládiovej černe a absolútneho etanolu ako rozpúšťadla. Meskalín bol nakoniec izolovaný ako sulfát.
Na základe hmotnosti vysušeného dreva boli celkové výťažky 1 % pre E. Tegnans a 0,7 % pre ostatné dva druhy. Keďže syntetická cesta je pomerne jednoduchá, zdá sa, že eukalyptové piliny možno použiť na ekonomickú výrobu meskalínu vo veľkom meradle.
Úvod:
Syringaldehyd sa pripravil oxidáciou eukalyptového lignínu nitrobenzénom a zásadami. Bol metylovaný dimetylsulfátom a z takto vzniknutého 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu bol syntetizovaný meskalín.
Meskalín, 3,4,5-trimetoxyfenetylamín (IV), halucinačný princíp "peyotlu", bol izolovaný v roku 1896 Heffterom a jeho chémia bola podrobne preskúmaná. Bolo vyvinutých mnoho syntéz a mnohé z nich využívali ako východiskový materiál kyselinu 3,4,5-trimetoxyben*****vú alebo jeden z jej derivátov. Iné syntetické cesty využívali 3,4,5-trimetoxybenzaldehyd ( II) a Slotta a Heller a Slotta pripravili svoj východiskový materiál, kyselinu trimetoxyfenylpropiónovú, kondenzáciou substituovaného benzaldehydu s kyselinou malonovou a redukciou vzniknutej kyseliny škoricovej. Meskalín potom získali Hofmannovou degradáciou trimetoxyfenylpropionamidu.
Slotta a Szyska získali meskalín priamo kondenzáciou II s nitrometánom a elektrolytickou redukciou ω-nitro-trimetoxystyrénu (V). Ten bol tiež redukovaný hydridom lítia a hliníka. Čistý kryštalický meskalín sa syntetizoval aj kondenzáciou 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu s kyanidom draselným s následnou acetyláciou a katalytickou redukciou na amín.
Syringaldehyd, 3,5-dimetoxy-4-hydroxybenzaldehyd (I), je atraktívnou alternatívnou východiskovou látkou. D. E. Bland a jeho spolupracovníci uviedli jeho prípravu oxidáciou určitých eukalyptových lignínov s nitrobenzénom a zásadami. Pri práci v malom meradle ukázali, že Eucalyptus regnans (horský jaseň), E. obliqiia (Messmate Stringybark) a E. diversicolor (Karri) poskytujú lepšie ako 5 % výťažky syringaldehydu. Preto bolo rozhodnuté skúmať prípravu meskalínu z týchto troch druhov.
Prvou fázou je metylácia voľnej fenolovej skupiny syringaldehydu, ktorá sa môže uskutočniť buď pomocou dimetylsulfátu a zásady, alebo pomocou diazometánu. Podrobne sa skúmala len prvá metóda, pretože diazometán by nebol výhodný ako činidlo vo veľkom rozsahu. Tak elektrolytická, ako aj lithium-humíniumhydridová redukcia V predstavujú ťažkosti vo veľkom meradle, najmä pri rozklade komplexu lítia a alanínu. Na druhej strane, tvorba kyanohydrínu sa dá pomerne ľahko uskutočniť reakciou kyanidu draselného s aldehydovou zlúčeninou siričitanu a katalytická redukcia III je jednoduchá a lacnejšia. Preto sa uprednostnila táto cesta.
Postup:
75 g porcií na vzduchu vysušených pilín zo sušeného dreva sa oxidovalo nitrobenzénom a zásadami pri 150 °C podľa Blandovej metódy. Priemerný výťažok syringaldehydu z E. regnans bol 4,9 %, z E. obliqua 3,1 % a z E. diversicolor 3,2 %. Použitie mechanického miešadla v autokláve by pravdepodobne zvýšilo výťažky, ktoré môžu závisieť aj od veľkosti častíc pilín.
75 pilín poskytlo najväčší objem roztoku, ktorý sa dal pohodlne extrahovať ručne. Pre väčšie objemy sa použil kontinuálny extraktor, v ktorom sa nechal prúdiť horúci benzén cez vodnú fázu, ale počas dlhého obdobia, v ktorom sa benzénový extrakt udržiaval pri teplote 80 °C, sa veľká časť syringaldehydu rozložila. Pri rozsiahlej prevádzke by sa benzénový extrakt musel udržiavať pri nižšej teplote pomocou lezeckej fólie alebo bleskovej odparky.
Surový extrakt, ktorý obsahoval syringaldehyd aj vanilín, sa analyzoval pomocou hmotnostného spektrometra, pretože spektrofotometrické analýzy sú málo užitočné na rozlíšenie týchto dvoch zlúčenín. Syringealdehyd sa oddelil frakčnou rekryštalizáciou z benzénu, až kým jeho hmotnostné spektrum, porovnávané so spektrom zmesi syringealdehydu a vanilínu v známom pomere, nepreukázalo, že je čistý najmenej na 95 %.
Najprv sa syringaldehyd metyluje dimetylsulfátom počas jednej hodiny pri teplote 0 - 50 °C, čím sa získa výťažok 42 %. Zistilo sa, že zahrievanie pri 70 °C počas ďalšej hodiny zvýšilo výťažok 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu na 56 %. Zahrievanie nad týmito teplotami znížilo výťažok pravdepodobne v dôsledku Canizzarovej reakcie. 3,4,5-trimetoxybenzaldehydový kyanohydrín sa pripravil z 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu podľa metódy Kindlera a Peschkeho s použitím zlúčeniny siričitanu ako medziproduktu. Táto metóda eliminuje použitie plynného kyanovodíka a je podstatne bezpečnejšia. 3,4,5-trimetoxybenzaldehyd kyanohydrín acetát sa pripravil refluxáciou kyanohydrínu s anhydridom kyseliny octovej.
Uvádza sa, že ak by sa kyanohydrín acetát mohol katalyticky redukovať v ľadovej kyseline octovej s použitím paládiovej černe ako katalyzátora. Pri použití tohto systému sa však nevytvoril žiadny meskalín. Skúmanie reakčnej zmesi hmotnostným spektrometrom ukázalo, že aktívna paládiová čerň odstránila z 3,4,5-trimetoxybenzaldehydu kyanohydrín acetátu bódylové a kyanidové skupiny. Redukcia bola úspešná pri použití menej aktívnej paládiovej černe a absolútneho etanolu ako rozpúšťadla. Meskalín bol nakoniec izolovaný ako sulfát.
Na základe hmotnosti vysušeného dreva boli celkové výťažky 1 % pre E. Tegnans a 0,7 % pre ostatné dva druhy. Keďže syntetická cesta je pomerne jednoduchá, zdá sa, že eukalyptové piliny možno použiť na ekonomickú výrobu meskalínu vo veľkom meradle.